Pravoslavna Cirkev

Pravoslávna cirkevná obec v Humennom

Oficiálna informačná webová stránka Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom

>>><<<

Na úvod

k našej informačnej

webovej stránke

Slava Isusu Christu!

Žijeme v konzumnej dobe, v ktorej sa do popredia dostáva ľudský egoizmus a materiálne bohatstvo. Nezamyšľame sa nad duchovnými vecami, nebudujeme si osobný vzťah s našim Stvoriteľom. Čím ďalej tým viac sa od Neho vzdiaľujeme a tým sa vzdiaľujeme aj jeden od druhého navzájom. Dôkazom toho sú narušené medziľudske vzťahy. Z našej spoločnosti sa vytráca láska, porozumenie a úcta jeden k druhému. Prejavuje sa u nás veľký egoizmus, a egoizmu je podmienené aj naše konanie a správanie sa. Vždy, keď ľudstvo prežívalo krízu, a dovolim si povedať že my dnes prežívame duchovnú krízu, vracalo sa k svojim koreňom a k svojmu pôvodu...

pokračovanie...

Pravoslávna Cirkev

Vierouka

Pravoslávna cirkevná obec

v Humennom v roku 2003 vydala

v slovenskom preklade knihu

anglického pravoslávneho teológa,

dnes už biskupa Kallistosa

(občianské meno - Timothy Ware).

Kniha je určená nielen

pravoslávnym veriacim,

ktorí sa snažia zdokonaľovať

vo viere v ktorej žijú,

ale aj pre inoslávnych, ktorí sa

zaujímajú o pravoslávnu Cirkev,

ktorí sú jej priaznivcami,

ako boli napríklad štúrovci

v 19. storočí.

««»»

Názov: PRAVOSLÁVNA CIRKEV - VIEROUKA

Autor: Timothy Ware
Preklad: o. Mgr. Pavel Tkáč
Vydala: Pravoslávna cirkevná obec v Humennom

Rok a miesto vydania: Humenné 2003

Čo je Pravoslávie?

Pravoslávna cirkevna obec v Humennom vydala v roku 2011 aj publikáciu pod názvom "Čo je Pravoslávie?" Autorom je francúz Pierre A. Botsis a z francúzskeho originálu do slovenčiny ju preložil Mgr. Pavel Tkáč. Publikácia bola vydaná s požehnaním Jeho Preosvietenosťi Tichona, biskupa komárňanského a pomocného biskupa pre Prešovskú pravoslávnu eparchiu v Prešove. Je to stručné vysvetlenie podstaty Pravoslávia a rozdielov medzi cirkvami.

Pravoslávna Cirkev

Niekoľko slov na úvod

Žijeme v období, kedy sa teologicky najviac rozpracúva ekleziológia (učenie o Cirkvi), a to z toho dôvodu, že kresťanstvo sa rozdelilo na mnohé denominácie a každá z nich o sebe vyhlasuje, že práve ona je pravá Christova Cirkev. Písmo nás však vedie k tomu, že Christos založil len jednu Cirkev a nie viac. Preto ani v súčasnosti nemôžeme dopustiť, aby bolo viac Christových Cirkví.

Delenie kresťanov na rôzne kresťanské spoločenstvá je dôsledkom hriechu, lebo hriech oddeľuje človeka nielen od Boha, ale plodí rozdiely aj medzi ľuďmi, teda aj medzi kresťanmi. Mnohí kresťania si túto skutočnosť dnes uvedomujú viac ako v minulosti, z tohto dôvodu sa organizujú rôzne ekumenické hnutia a organizácie. Všetko nasvedčuje tomu, že kresťania túžia po obnovení jednoty kresťanstva, avšak každá konfesia má svoju predstavu o obnove jednoty.

Čitateľov našej stranky chceme upozorniť, že v tejto rubrike sa budeme snažiť postupne vysvetlovať aka je prava a jedina Cirkev Christova. Lebo v súčasnosti väčšina kresťanov žije v tom vedomí, že sa pod pojmom "Cirkev" rozumie duchovenstvo (biskupi, kňazi, diakoni), ktoré je zodpovedné za všetky problémy a rozdelenia.

Všeobecne o pravoslávnej Cirkvi

Vznik Cirkvi sa uskutočnil v deň Päťdesiatnice na základe prísľubu Spasiteľa Christa pri Jeho Nanebovstúpení. Vtedy zostúpil Duch Svätý na apoštolov, zhromaždených v jednom dome v Jeruzaleme. "Keď prišiel deň Päťdesiatnice, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť." (Sk 2, 1-4). Od tejto chvíle nastáva hlavná dejinná cesta Cirkvi, ako nám o tom svedčí kniha Skutkov svätých apoštolov a ďalšie listy Svätého Písma.

Pravoslávna Cirkev sama seba nazýva jednoducho "Cirkev", podobne ako Gréci používali v starých dobách slovo "kresťan", keď hovorili o pravoslávnych. Je to z toho dôvodu, že východná pravoslávna Cirkev je organicky tou obcou, t.j. eklésiou, ktorá má svoj počiatok v Jeruzaleme v deň Päťdesiatnice pri zoslaní Svätého Ducha. Pravoslávna Cirkev vždy verila a verí, že jedinou hlavou Cirkvi je Isus Christos. V Christovi je Cirkev svätá, lebo je posvätená vykupiteľským dielom Isusa Christa, ktorý je v nej stále prítomný. V Cirkvi pôsobí Svätý Duch, ktorý ju posväcuje, vedie a nás nabáda k bohumilému životu. Pravoslávna Cirkev je teda vnútorne riadená Svätým Duchom a navonok v zhode s učením Isusa Christa a apoštolov podľa svojej tradície je riadená biskupmi.

Pravoslávna Cirkev na celom svete je jednou, lebo má jednotné učenie. Vierouka Pravoslávnej cirkvi je obsiahnutá vo Svätom písme a Svätej tradícii. Tradícii je zachovaná v živote Cirkvi ako aj v spisoch sv. otcov. Kanonické právo Pravoslávnej cirkvi je založené na pravidlách, ktoré boli prijaté na siedmich všeobecných snemoch, na významnejších miestnych snemoch a na pravidlách, ktoré obsahujú spisy svätých otcov. Najvyšším zákonodarným orgánom spoločným pre všetky pravoslávne cirkvi na svete je všeobecný snem, ktorý je aj ich spoločným putom. Všeobecný snem rieši ako najvyššia autorita Cirkvi principiálne vieroučné otázky.

Štruktúra pravoslávnej Cirkvi vo svete

Usporiadanie Pravoslávnej (grécky: ortodoxnej) cirkvi bolo vytvorené v dobe od 1. do 9. storočia. Podľa tohto zriadenia sa kresťania organizujú podľa štátnych území a podľa národov do vlastných miestnych cirkví. Miestne cirkvi sú spojené do jednej Cirkvi všeobecnej (grécky: katolíckej). Do tohto systému všeobecnej cirkvi patrila pôvodne aj rímska cirkev. V nej sa však neskôr vyvíjalo pápežstvo. Zatiaľčo až do 9. storočia sa rímsky patriarchát zúčastňoval všetkých všeobecných snemov a ich uzneseniam sa podriaďoval (napr. 6. všeobecný snem /680-681/ odsúdil rímskeho patriarchu Honória pre herézu monotheletizmu a rímska cirkev sa tomuto rozsudku podriadila), neskôr sa v rímskej cirkvi uplatňovala zásada, že uznesenia všeobecných snemov potrebujú schválenie rímskeho biskupa. Východné cirkvi proti týmto tendenciám vždy protestovali. To viedlo roku 1054 k rozkolu, v ktorom na jednej strane stál rímsky patriarchát a na druhej strane patriarcháty carihradský, alexandrijský, antiochijský a jeruzalemský. Východné patriarcháty sa naďalej pevne držali pravoslávneho učenia a nesúhlasili s novým vývojom pomerov v rímskej cirkvi (s "Filioque", pápežstvom, zavádzaním latinčiny, s ideou odpustkov, všeobecným celibátom duchovenstva a i.)

Je historickým omylom, hoci dosť bežným, myslieť si, že Pravoslávna cirkev vznikla v roku 1054 odtrhnutím od Ríma. Miestne pravoslávne cirkvi neboli nikdy podriadené Rímu, hoci rímsky biskup, ako biskup pôvodne prvého hlavného mesta Rímskej ríše, bol považovaný za veľkú autoritu. Právny pomer východných patriarchov k rímskemu bol rovnaký, ako bol ich pomer navzájom medzi sebou. Nebol to vzťah podriadenosti, ale rovnosti. O odtrhnutí od Ríma je možné hovoriť u tých spoločenstiev, ktoré sa utvorili na Západe na základe reformácie, pretože pred reformáciou patrili k rímskej cirkvi.

Pravoslávna cirkev vyriešila svoj vzťah k národnostiam a štátnym útvarom tak, že je organizovaná podľa štátnym území a podľa národov. K starobylým patriarchátom patria patriarcháty: carihradský, ktorého predstaviteľ je "prvý medzi rovnými", alexandrijský, antiochijský a jeruzalemský. Historickým vývojom vznikli ďalšie miestne patriarcháty: rusky, gruzínsky, srbský, rumunský a bulharský a miestne cirkvi: cyperská, grécka, poľská, albánska, Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku, americká, sinajská, fínska a japonská.

Záujemcom o hĺbšie štúdium dejím jednotlivých patriarchátov a miestnych pravoslávnych cirkví

odporúčame túto publikáciu:

Autor: arcibiskup Kryštof
Názov: PRAVOSLAVNÝ SVĚT
Vydavateľ: Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU v Prešove, Prešov 2000

Fotografie najvyšších predstaviteľov

jednotlivých patriarchátov

a miestnych pravoslávnych cirkvi

Fotografie boli prevzaté zo súkromnej stránky pravoslávneho veriaceho www.cirkev.info.

Týmto sa chceme bratovi Miroslavovi Krutskému, autorovi spomínanej stránky poďakovať,

že nám dal súhlas k ich zverejneniu na našej web stránke.


Jeho Svätosť Bartolomej I., patriarcha Konštantinopolský a nového Ríma, ekumenický patriarcha	Jeho Svätosť Teodor, pápež a patriarcha celej Alexandrie a Afriky	Jeho Svätosť Ignatij, patriarcha veľkej Antiochie

Jeho Svätosť Theofil III, patriarcha Jeruzalemský	Jeho Svätosť Kirill, patriarcha moskovský a celého Ruska	Jeho Svätosť Ilija, katolikos-patriarcha celého Gruzinska arcibiskup Micchetský a Tbilisský

Jeho Svätosť Irinej, arcibiskup pečský, metropolita karlovačsko-belehradský, patriarcha Srbský	Jeho Svätosť Daniel, patriarcha veľkého Rumunska	Jeho Svätosť Maxim, patriarcha Bulharský

Jeho Blaženosť Chrizostom, arcibiskup Cypru	Jeho Blaženosť Jeroným II., *arcibiskup aténsky* *a celého Grécka*	Jeho Blaženosť Sava, *metropolita Varšavský* *a celého Poľska*

Jeho Blaženosť Anastasij, arcibiskup Albánsky	Jeho Blaženosť Christofor, arcibiskup pražský, metropolita Českých krajín a Slovenska	*Jeho Blaženosť Jonáš,* *arcibiskup Washingtonský* *a New Yorkský,* *metropolita celej Ameriky a Kanady*

Štruktúra miestnej Pravoslávnej cirkvi

v Českých krajinách a na Slovensku

Pravoslávna cirkev v Českých krajinách a na Slovensku

Jeho Blaženosť Kryštof,

arcibiskup pražsky,

metropolita Českých krajín a Slovenska

*Pražská pravoslávna eparchia*	*Prešovská pravoslávna eparchia*	*Olomoucko-brnenská pravoslávna eparchia*	*Michalovsko-košická pravoslávna eparchia*

*Jeho Blaženosť Kryštof,* *arcibiskup pražsky,* *metropolita Českých krajin a Slovenska*	*Jeho Vysokopreosvietenosť* *Ján, arcibiskup* *prešovský a Slovenska*	*Jeho Vysokopreosvietenosť* *Simeon, arcibiskup* *olomoucko-brnenský*	*Jeho Vysokopreosvietenosť* *Juraj,* arcibiskup michalovsko-košický

	*Jeho Preosvietenosť* *Tichon, biskup* *komárňanský, pomocný* *biskup pre správu* *Prešovskej pravoslávnej eparchie*	*Jeho Preosvietenosť* *Jáchym, biskup* *hodonínsky, pomocný* *biskup pre správu* *Olomoucko-brnenskej* *pravoslávnej eparchie*

Učenie pravoslávnej Cirkvi zhrnuté

v Niceocarihradskom symbole viery

Vyznanie viery Pravoslávnej cirkvi bolo sformulované na základe najstarších textov, vyznávaných veriacimi pri krste, opierajúcich sa o Tradíciu a Sväté písmo, a do všeobecného používania bolo uvedené čiastočne v roku 325, kedy bolo prijaté prvým všeobecným snemom všetkých miestnych cirkví, konaným v Nicei a doplnené druhým všeobecným snemom v roku 381 konaným v Carihrade. Toto vyznanie, nazvané niceo-carihradským, bolo spoločné pre všetky miestne cirkvi, spojené do jednej, svätej, všeobecnej, apoštolskej Cirkvi. Všetky nasledujúce všeobecné snemy sa k tomuto vyznaniu verne hlásili a zakázali ho meniť. Na Západe však bolo neskôr bez uznesenia všeobecného snemu do neho vsunuté slovo "Filioque", čím bola porušená, do tej doby pre cirkev spoločná viera v Ducha Svätého.

Niceocarihradsky symbol viery - cirkevnoslovansky

Niceocarihradsky symbol viery - slovensky

Verím v jedného Boha, Otca Vševládcu, Stvoriteľa neba i zeme, všetkého viditeľného a neviditeľného. I v jedného Pána Isusa Christa, Božieho Syna, jednorodeného, z Otca zrodeného pred všetkými vekmi. Svetlo zo Svetla, pravého Boha z pravého Boha, zrodeného, nie stvoreného, tej istej podstaty s Otcom, skrze ktorého všetko bolo stvorené. Ktorý pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies a vtelil sa zo Svätého Ducha a Panny Márie a stal sa človekom. Za Pontského Piláta bol za nás ukrižovaný, trpel a bol pochovaný. A v tretí deň vstal z mŕtvych podľa Písiem. A vystúpil na nebesá a sedí po pravici Otca. A znova príde so slávou súdiť živých a mŕtvych, a Jeho Kráľovstvu nebude konca. I v Ducha Svätého, Pána, životvorného, ktorý vychádza z Otca, a ktorý s Otcom a Synom je spolu uctievaný a oslavovaný, ktorý hovoril skrze prorokov. V jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú Cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov. Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amin.

Spracované podľa: