|
Pravoslávna cirkevná obec v Humennom Oficiálna informačná webová stránka Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom
|
|
Na úvod k našej informačnej webovej stránke
Slava Isusu Christu!
Žijeme v konzumnej dobe, v ktorej sa do popredia dostáva ľudský egoizmus a materiálne bohatstvo. Nezamyšľame sa nad duchovnými vecami, nebudujeme si osobný vzťah s našim Stvoriteľom. Čím ďalej tým viac sa od Neho vzdiaľujeme a tým sa vzdiaľujeme aj jeden od druhého navzájom. Dôkazom toho sú narušené medziľudske vzťahy. Z našej spoločnosti sa vytráca láska, porozumenie a úcta jeden k druhému. Prejavuje sa u nás veľký egoizmus, a egoizmu je podmienené aj naše konanie a správanie sa. Vždy, keď ľudstvo prežívalo krízu, a dovolim si povedať že my dnes prežívame duchovnú krízu, vracalo sa k svojim koreňom a k svojmu pôvodu...
Pravoslávna Cirkev Vierouka
Pravoslávna cirkevná obec v Humennom v roku 2003 vydala v slovenskom preklade knihu anglického pravoslávneho teológa, dnes už biskupa Kallistosa (občianské meno - Timothy Ware). Kniha je určená nielen pravoslávnym veriacim, ktorí sa snažia zdokonaľovať vo viere v ktorej žijú, ale aj pre inoslávnych, ktorí sa zaujímajú o pravoslávnu Cirkev, ktorí sú jej priaznivcami, ako boli napríklad štúrovci v 19. storočí.
««»»
Názov: PRAVOSLÁVNA CIRKEV - VIEROUKA Autor: Timothy Ware Preklad: o. Mgr. Pavel Tkáč Vydala: Pravoslávna cirkevná obec v Humennom Rok a miesto vydania: Humenné 2003
Čo je Pravoslávie?
Pravoslávna cirkevna obec v Humennom vydala v roku 2011 aj publikáciu pod názvom "Čo je Pravoslávie?" Autorom je francúz Pierre A. Botsis a z francúzskeho originálu do slovenčiny ju preložil Mgr. Pavel Tkáč. Publikácia bola vydaná s požehnaním Jeho Preosvietenosťi Tichona, biskupa komárňanského a pomocného biskupa pre Prešovskú pravoslávnu eparchiu v Prešove. Je to stručné vysvetlenie podstaty Pravoslávia a rozdielov medzi cirkvami.
| Pravoslávna CirkevNiekoľko slov na úvod Žijeme v období, kedy sa
teologicky najviac rozpracúva ekleziológia (učenie o Cirkvi), a to z toho
dôvodu, že kresťanstvo sa rozdelilo na mnohé denominácie a každá z
nich o sebe vyhlasuje, že práve ona je pravá Christova Cirkev. Písmo nás však
vedie k tomu, že Christos založil len jednu Cirkev a nie viac. Preto ani v súčasnosti
nemôžeme dopustiť, aby bolo viac Christových Cirkví. Delenie kresťanov na
rôzne kresťanské spoločenstvá je dôsledkom hriechu, lebo hriech
oddeľuje človeka nielen od Boha, ale plodí rozdiely aj medzi ľuďmi,
teda aj medzi kresťanmi. Mnohí kresťania si túto skutočnosť
dnes uvedomujú viac ako v minulosti, z tohto dôvodu sa organizujú rôzne
ekumenické hnutia a organizácie. Všetko nasvedčuje tomu, že kresťania túžia po obnovení
jednoty kresťanstva, avšak každá konfesia má svoju predstavu o obnove
jednoty. Čitateľov našej
stranky chceme upozorniť, že v tejto rubrike sa budeme snažiť
postupne vysvetlovať aka je prava a jedina Cirkev Christova. Lebo v súčasnosti
väčšina kresťanov žije v tom vedomí, že sa pod pojmom
"Cirkev" rozumie duchovenstvo (biskupi, kňazi, diakoni), ktoré je zodpovedné za všetky
problémy a rozdelenia. Všeobecne o pravoslávnej Cirkvi
Vznik Cirkvi sa uskutočnil v deň Päťdesiatnice na základe prísľubu Spasiteľa Christa pri Jeho Nanebovstúpení. Vtedy zostúpil Duch Svätý na apoštolov, zhromaždených v jednom dome v Jeruzaleme. "Keď prišiel deň Päťdesiatnice, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť." (Sk 2, 1-4). Od tejto chvíle nastáva hlavná dejinná cesta Cirkvi, ako nám o tom svedčí kniha Skutkov svätých apoštolov a ďalšie listy Svätého Písma. Pravoslávna Cirkev sama seba nazýva jednoducho "Cirkev", podobne ako Gréci používali v starých dobách slovo "kresťan", keď hovorili o pravoslávnych. Je to z toho dôvodu, že východná pravoslávna Cirkev je organicky tou obcou, t.j. eklésiou, ktorá má svoj počiatok v Jeruzaleme v deň Päťdesiatnice pri zoslaní Svätého Ducha. Pravoslávna Cirkev vždy verila a verí, že jedinou hlavou Cirkvi je Isus Christos. V Christovi je Cirkev svätá, lebo je posvätená vykupiteľským dielom Isusa Christa, ktorý je v nej stále prítomný. V Cirkvi pôsobí Svätý Duch, ktorý ju posväcuje, vedie a nás nabáda k bohumilému životu. Pravoslávna Cirkev je teda vnútorne riadená Svätým Duchom a navonok v zhode s učením Isusa Christa a apoštolov podľa svojej tradície je riadená biskupmi. Pravoslávna Cirkev na celom svete je jednou, lebo má jednotné učenie. Vierouka Pravoslávnej cirkvi je obsiahnutá vo Svätom písme a Svätej tradícii. Tradícii je zachovaná v živote Cirkvi ako aj v spisoch sv. otcov. Kanonické právo Pravoslávnej cirkvi je založené na pravidlách, ktoré boli prijaté na siedmich všeobecných snemoch, na významnejších miestnych snemoch a na pravidlách, ktoré obsahujú spisy svätých otcov. Najvyšším zákonodarným orgánom spoločným pre všetky pravoslávne cirkvi na svete je všeobecný snem, ktorý je aj ich spoločným putom. Všeobecný snem rieši ako najvyššia autorita Cirkvi principiálne vieroučné otázky.
Štruktúra pravoslávnej Cirkvi vo svete Usporiadanie Pravoslávnej (grécky: ortodoxnej) cirkvi bolo vytvorené v dobe od 1. do 9. storočia. Podľa tohto zriadenia sa kresťania organizujú podľa štátnych území a podľa národov do vlastných miestnych cirkví. Miestne cirkvi sú spojené do jednej Cirkvi všeobecnej (grécky: katolíckej). Do tohto systému všeobecnej cirkvi patrila pôvodne aj rímska cirkev. V nej sa však neskôr vyvíjalo pápežstvo. Zatiaľčo až do 9. storočia sa rímsky patriarchát zúčastňoval všetkých všeobecných snemov a ich uzneseniam sa podriaďoval (napr. 6. všeobecný snem /680-681/ odsúdil rímskeho patriarchu Honória pre herézu monotheletizmu a rímska cirkev sa tomuto rozsudku podriadila), neskôr sa v rímskej cirkvi uplatňovala zásada, že uznesenia všeobecných snemov potrebujú schválenie rímskeho biskupa. Východné cirkvi proti týmto tendenciám vždy protestovali. To viedlo roku 1054 k rozkolu, v ktorom na jednej strane stál rímsky patriarchát a na druhej strane patriarcháty carihradský, alexandrijský, antiochijský a jeruzalemský. Východné patriarcháty sa naďalej pevne držali pravoslávneho učenia a nesúhlasili s novým vývojom pomerov v rímskej cirkvi (s "Filioque", pápežstvom, zavádzaním latinčiny, s ideou odpustkov, všeobecným celibátom duchovenstva a i.) Je historickým omylom, hoci dosť bežným, myslieť si, že Pravoslávna cirkev vznikla v roku 1054 odtrhnutím od Ríma. Miestne pravoslávne cirkvi neboli nikdy podriadené Rímu, hoci rímsky biskup, ako biskup pôvodne prvého hlavného mesta Rímskej ríše, bol považovaný za veľkú autoritu. Právny pomer východných patriarchov k rímskemu bol rovnaký, ako bol ich pomer navzájom medzi sebou. Nebol to vzťah podriadenosti, ale rovnosti. O odtrhnutí od Ríma je možné hovoriť u tých spoločenstiev, ktoré sa utvorili na Západe na základe reformácie, pretože pred reformáciou patrili k rímskej cirkvi. Pravoslávna cirkev vyriešila svoj vzťah k národnostiam a štátnym útvarom tak, že je organizovaná podľa štátnym území a podľa národov. K starobylým patriarchátom patria patriarcháty: carihradský, ktorého predstaviteľ je "prvý medzi rovnými", alexandrijský, antiochijský a jeruzalemský. Historickým vývojom vznikli ďalšie miestne patriarcháty: rusky, gruzínsky, srbský, rumunský a bulharský a miestne cirkvi: cyperská, grécka, poľská, albánska, Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku, americká, sinajská, fínska a japonská.
Záujemcom o hĺbšie štúdium dejím jednotlivých patriarchátov a miestnych pravoslávnych cirkví odporúčame túto publikáciu:
Autor:
arcibiskup Kryštof Fotografie najvyšších predstaviteľov jednotlivých patriarchátov a miestnych pravoslávnych cirkvi
Fotografie boli prevzaté zo súkromnej stránky pravoslávneho veriaceho www.cirkev.info. Týmto sa chceme bratovi Miroslavovi Krutskému, autorovi spomínanej stránky poďakovať, že nám dal súhlas k ich zverejneniu na našej web stránke.
Štruktúra miestnej Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku
Jeho Blaženosť Kryštof, arcibiskup pražsky, metropolita Českých krajín a Slovenska
Učenie pravoslávnej Cirkvi zhrnuté v Niceocarihradskom symbole viery Vyznanie viery Pravoslávnej cirkvi bolo sformulované na základe najstarších textov, vyznávaných veriacimi pri krste, opierajúcich sa o Tradíciu a Sväté písmo, a do všeobecného používania bolo uvedené čiastočne v roku 325, kedy bolo prijaté prvým všeobecným snemom všetkých miestnych cirkví, konaným v Nicei a doplnené druhým všeobecným snemom v roku 381 konaným v Carihrade. Toto vyznanie, nazvané niceo-carihradským, bolo spoločné pre všetky miestne cirkvi, spojené do jednej, svätej, všeobecnej, apoštolskej Cirkvi. Všetky nasledujúce všeobecné snemy sa k tomuto vyznaniu verne hlásili a zakázali ho meniť. Na Západe však bolo neskôr bez uznesenia všeobecného snemu do neho vsunuté slovo "Filioque", čím bola porušená, do tej doby pre cirkev spoločná viera v Ducha Svätého.
Spracované podľa:
|
Neprehliadnite!
Majová zbierka na rozpis ikon v Pravoslávnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Humennom
Sv. Rastislav, knieža Veľkomoravské a iniciátor cyrilometodskej misie na Veľkej Morave
Sv. Rastislav, knieža Veľkomoravské bol kanonizovaný (svätorečený) 29. októbra 1994 našou miestnou Pravoslávnou cirkvou v Českých krajinách a na Slovensku. Jeho pamiatku si Cirkev pripomína 5. júla a 28. októbra.
Apoštolom rovní sv. Cyril a Metod, učitelia Slovanov a patróni nášho chrámu
Apoštolom rovní a slovanských zemí učitelia, Cyril a Metod, v Bohu múdri, Vládcu všetkých proste, aby všetky národy slovanské utvrdil v pravoslávií a jednomyselnosti, svetu pokoj daroval a spasil naše duše.
Tropar hl. 4.
|
|
Copyright © 2008-2011 Pravoslávna cirkevná obec v Humennom |